Dekrét č. 262 / 2007 Zb.
Vládny dekrét o vyhlásení záväznej časti plánu hlavných povodí Českej republiky
Platný
Nariadenie
Účinnosť od 23.10.2007
Verzie znenia:
23.10.2007
Zobrazeno prvních 200 z celkem 294 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
262
Nariadenie vlády
z 3. októbra 2007,
o oznámení záväznej časti plánu pre hlavné povodia Českej republiky
Vládny príkaz podľa § 24 ods. 4 zákona č. 254 / 2001 Z. z., o vode a o zmene niektorých zákonov (zákon o vode), zmeneného a doplneného zákonom č. 20 / 2004 Z. z.:
Záväzná časť plánu pre hlavné povodia Českej republiky je stanovená v prílohe k tomuto nariadeniu.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia.
Predseda vlády:
Ing. Topolánek v. r.
Minister poľnohospodárstva:
Mgr. Gandalovič v. r.
Príloha k vyhláške č. 262 / 2007 Zb.
Plán hlavnej potopy Českej republiky
Záväzná časť
Všeobecným cieľom vnútroštátnej politiky v oblasti vodného hospodárstva je vytvoriť podmienky pre udržateľné riadenie obmedzeného vodného bohatstva Českej republiky, čo umožní zosúladenie požiadaviek na všetky formy využívania vody s požiadavkami na ochranu vody a vodné ekosystémy, pričom sa zohľadnia opatrenia na zníženie škodlivých účinkov vody.
Hlavné zásady vnútroštátnej politiky v oblasti vodného hospodárstva sú založené na obnovenej stratégii Európskej únie pre trvalo udržateľný rozvoj:
Zadržanie vôd na území A Ochrana Vod
Podporovať zníženie nepriaznivých účinkov urbanizácie územia, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na zásobovanie vodou, podporovať obnovu environmentálnej stability krajiny a integrovaný prístup k ochrane vody a vodnému hospodárstvu.
Integrácia hospodárskej sektorovej politiky a samosprávy
Zapojiť iné sektory hospodárstva vrátane obcí a orgánov verejnej správy na regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť integrovaný prístup k riešeniu potenciálnych potrieb a požiadaviek na vodu, najmä pokiaľ ide o dlhodobý výhľad, kde sa očakáva výraznejšie dôsledky plánovanej zmeny klímy.
Predbežná opatrnosť
V prípade vedeckej neistoty použite postupy hodnotenia a vhodné preventívne opatrenia na zabránenie poškodeniu ľudského zdravia alebo životného prostredia.
Zapojenie verejnosti
Posilniť účasť občanov na rozhodovaní. Na zabezpečenie informovanosti verejnosti o zámeroch a možných scenároch vývoja a možností riešenia pripravte vhodné komunikačné stratégie.
Hospodársky a sociálny vplyv
Pokračovať v uplatňovaní zásady "znečisťovateľ-užívateľ" a zohľadniť hospodárske a sociálne vplyvy pri výbere scenárov opatrení okrem environmentálnych vplyvov.
1. Ciele a opatrenia na ochranu vody ako zložky životného prostredia
Konkrétne ciele sú chrániť povrchové a podzemné vody, umožniť udržateľné a vyvážené využívanie vodných zdrojov, znížiť prepravu znečistenia vodnými tokmi cez štátne hranice, vytvoriť podmienky na ochranu a zlepšenie povrchových, podzemných a vodných ekosystémov, ako aj jednotlivých vodných druhov organizmov a prispieť k ochrane týchto priamo závislých suchozemských ekosystémov alebo jednotlivých suchozemských organizmov. Dosiahnutie týchto cieľov prispeje aj k vytvoreniu ekologicky stabilnej krajiny, ktorá bude odolná voči vonkajším negatívnym účinkom a prispeje k zníženiu znečistenia mora.
1.1. Rámcové ciele ochrany vody ako zložky životného prostredia
1.1.1. V ochrane povrchových vôd
(a) zabránenie poškodeniu všetkých povrchových vodných útvarov;
(b) zabezpečenie ochrany, zlepšenia a obnovy všetkých útvarov týchto vôd (okrem umelých a silne postihnutých vodných útvarov) a dosiahnutie ich dobrého stavu;
(c) zabezpečenie ochrany a zlepšenia stavu všetkých umelých a silne postihnutých vodných útvarov a dosiahnutie ich dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu;
(d) cielené zníženie znečistenia nebezpečnými látkami, živinami a organickými látkami, t. j. zastavenie alebo postupné odstránenie emisií týchto látok a predchádzanie ich zavlečeniu z povrchových zdrojov.
1.1.2. Pri ochrane podzemných vôd
a) zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd a zabránenie zhoršeniu stavu všetkých vodných útvarov;
(b) zabezpečenie ochrany, zlepšenia a obnovy všetkých útvarov podzemných vôd a zabezpečenie vyváženého stavu medzi odberom vzoriek a doplňovaním podzemných vôd a dosiahnutím dobrého stavu týchto vôd;
(c) zabrániť akémukoľvek významnému a pokračujúcemu vzostupnému trendu koncentrácie nebezpečných, obzvlášť nebezpečných látok a iných škodlivých látok v dôsledku účinkov ľudskej činnosti s cieľom znížiť znečistenie podzemných vôd;
d) monitorovanie vývoja a využívania zásob a zásob podzemnej vody.
1.1.3. Pri ochrane vôd na chránených územiach
(a) dosiahnutie noriem a iných požiadaviek stanovených pre povrchové a podzemné vody v chránených oblastiach;
b) ochrana biotopov a druhov žijúcich vo vode a vytvorenie podmienok na zvýšenie biodiverzity.
1.1.4 Využitie vodných zdrojov na zásobovanie pitnou vodou
Dosiahnutie požiadaviek na kvalitu vody zozbieraných zo zdrojov vody na účely úpravy vody na pitnú vodu.
1.1.5. Na podporu života rýb a iných vodných živočíchov
(a) zabezpečenie požadovanej kvality špecifikovaných vôd lososa a kapary;
(b) prechod priečnych migračných bariér na vodných tokoch a obnova skrytých a reprodukčných biotopov.
1.1.6. Pri ochrane vodných podmienok
(a) zabezpečenie ochrany vodných podmienok v krajine a zlepšenie kapacity zachovania krajiny;
(b) zabezpečenie ochrany morfológie prírodných vodných tokov a ochrany všetkých druhov mokradí podľa Ramsarského dohovoru;
(c) zlepšenie ekosystémov súvisiacich s vodou a vodou;
d) zachovanie a systematické zvyšovanie biodiverzity pôvodných druhov;
e) zabezpečenie uplatňovania poľnohospodárskych noriem týkajúcich sa ochrany životného prostredia.
1.1.7. Pri monitorovaní stavu povrchovej a podzemnej vody
Poskytovanie monitorovacích programov v rozsahu potrebnom pre potreby:
(a) vypracovanie plánov manažmentu povodia;
(b) monitorovanie a monitorovanie plnenia cieľov ochrany vody ako zložky životného prostredia;
c) plnenie medzinárodných záväzkov a záväzkov podľa pravidiel ES / EÚ.
1.2. Opatrenia na ochranu vody ako zložky životného prostredia
1.2.1. Od roku 2007 sa začne prevádzka systému monitorovania a detekcie vody tak, aby všetky významné antropogénne účinky boli ovplyvnené z hľadiska chemického a ekologického stavu vody vrátane monitorovania hydromorfologických podmienok, s poskytnutím dokumentácie potrebnej na posúdenie stavu vodných útvarov a na vypracovanie plánov manažmentu povodia a s poskytovaním údajov na vyhodnotenie účinnosti vykonávania programov opatrení.
1.2.2 Na základe hodnotenia výsledkov monitorovania, hodnotenia stavu vodných útvarov, odborného posúdenia možnosti zlepšenia stavu vodných útvarov a plánov rozvoja vodných zdrojov a plánov kanalizácie regionálnych oblastí s cieľom identifikovať projekty v plánoch manažmentu povodia a posúdiť vplyv:
(a) chýbajúce mestské čistiarne odpadových vôd a kanalizačné systémy v aglomeráciách nad 2000 obyvateľov;
(b) obnova alebo zintenzívnenie zariadení na čistenie komunálnych odpadových vôd s cieľom zlepšiť technológie čistenia odpadových vôd v aglomeráciách s viac ako 2000 rovnocennými obyvateľmi;
c) nedostatok primeraného čistenia odpadových vôd v obciach s počtom obyvateľov do 2000 ekvivalentov, kde dochádza k kolapsu a funkčnej kanalizácii na verejné použitie;
(d) absencia primeraného čistenia odpadových vôd v obciach s počtom obyvateľov do 2000 ekvivalentov, kde je vplyv komunálneho znečistenia dôležitým faktorom stavu vodného útvaru.
Pre jednotlivé projekty v aglomerácii s viac ako 2000 rovnocennými obyvateľmi, ktoré sú zahrnuté do súčasného zoznamu, ktorý vláda prerokovala v rámci aktualizácie stratégie financovania na vykonávanie smernice Rady 91 / 271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd, ako aj pre príslušné špecifické projekty v aglomeráciách do 2000 rovnocenných obyvateľov, aby sa v roku 2008 spracovali realizačné plány nedokončených budov v oblastiach povodia vrátane metódy financovania. Týmto spôsobom využiť zdroje na finančnú podporu národných programov a finančných prostriedkov Európskej únie, najmä prostriedkov z operačného programu Životné prostredie a monitorovať dodržiavanie termínu 31. decembra 2010, ktorý bude spĺňať požiadavku Európskej únie na čistenie komunálnych odpadových vôd v súlade s dohodou o pristúpení Českej republiky s Európskym spoločenstvom.
1.2.3. V plánoch manažmentu povodia sa určia prioritné projekty na obnovu poruchových a zastaraných kanalizačných sietí s cieľom znížiť riziko nekontrolovaného znečistenia podzemných vôd v dôsledku úniku odpadových vôd. Po dohode s obstarávateľskými subjektmi v oblastiach manažmentu povodia s vlastníkmi infraštruktúry vypracuje harmonogram prípravy a postupnej realizácie príslušných projektov. Využite pritom zdroje na finančnú podporu národných programov a fondov Európskej únie, najmä prostriedkov operačného programu Životné prostredie. Výber projektov sa zakladá najmä na analýze účinnosti a účinkov ochrany vody, ako aj na schválených plánoch rozvoja zásobovania vodou a odpadových vôd pre región.
1.2.4. Aktualizovať plány rozvoja vodovodu a kanalizácie pre regionálne územie, ak hodnotenie monitorovania vody alebo iných údajov naznačuje, že ciele ochrany vody vykonávaním programu opatrení sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť pre príslušné vodohospodárske služby.
1.2.5. V plánoch manažmentu povodí sa určia projekty:
(a) zlepšiť hydromorfologické parametre a ekologický stav vodných tokov vrátane pobrežných štruktúr;
(b) zlepšiť prechod vodných tokov pre ryby a iné vodné živočíchy a ďalej podporovať rozvoj spoločenstiev prírodných rýb.
Pri výbere prioritných projektov vychádzajte z výsledkov monitorovania vody, zhodnotite účinnosť navrhovaných opatrení, ako aj z akčného plánu prekríženia rýb. Pritom využíva najmä zdroje finančnej podpory národných programov a fondov Európskej únie, najmä finančné prostriedky operačného programu Životné prostredie.
1.2.6. V programoch opatrení v rámci plánu manažmentu povodia na základe hodnotenia monitorovania vody a analýzy hrozieb erózie pôdy navrhujeme systémové opatrenia v prospech ochrany vody a ekosystémov súvisiacich s vodou, ktoré súvisia s riadením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (odvodené z dodržiavania zásad "dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu" a noriem), ako aj opatrenia na zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach. Pritom najmä využíva zdroje finančnej podpory zahrnuté do programu rozvoja vidieka Českej republiky na obdobie rokov 2007 až 2013 a tiež do operačného programu Životné prostredie na obdobie rokov 2007 až 2013. Predovšetkým uplatňovať opatrenia vyplývajúce z vykonávania úpravy pôdy, trvalo udržateľného využívania poľnohospodárskej a lesnej pôdy (najmä trávnatých porastov pozdĺž vodných tokov, zalesňovania, zníženia negatívnych účinkov erózie vody atď.), opatrenia zabezpečujúce požiadavky na riadenie v citlivých oblastiach, postupy hospodárenia šetrné k životnému prostrediu a opatrenia vyplývajúce z realizácie malých vodných štruktúr v obciach do 2000 rovnocenných obyvateľov (kanalizácia a čističky odpadových vôd).
1.2.7. Na základe hodnotenia monitorovania vody a analýzy hodnotenia stavu vodných útvarov sa v plánoch oblastí manažmentu povodí uvádzajú zariadenia určené na čistenie alebo likvidáciu odpadových vôd a kanalizačných systémov z priemyselných zdrojov znečistenia, ktoré predstavujú riziko z hľadiska zabezpečenia požiadaviek vnútroštátnych právnych predpisov a vybraných odvetví, ako aj zo smernice Rady 91 / 271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd.
1.2.8. Do 24 . marca 2008 transponujú novú smernicu 2006 / 7 / ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie a o zrušení smernice 76 / 160 / EHS.
1.2.9. V plánoch manažmentu povodia sa zohľadňujú opatrenia programu znižovania znečistenia povrchových vôd a na základe tohto programu sa navrhujú konkrétne zmeny existujúceho vymedzenia povrchových vôd vhodných na život a rozmnožovanie pôvodných druhov rýb a iných vodných živočíchov s cieľom aktualizovať a prispôsobiť vymedzenie týchto vôd.
1.2.10. Snaha o dokončenie zriadenia ochranných zón na ochranu kvality, kvality a zdravia príslušných využívaných vodných zdrojov.
2. Ciele a opatrenia na ochranu pred povodňami a inými škodlivými účinkami vody
Osobitným cieľom je zadržať vodu v krajine optimalizáciou jej štruktúry, jej využívaním a uplatňovaním účinných opatrení v oblasti ochrany prírody a technických preventívnych opatrení.
2.1. Rámcové ciele protipovodňovej ochrany
Znížiť ohrozenie obyvateľstva nebezpečnými účinkami povodní a znížiť hrozby pre majetok, kultúrne a historické hodnoty pri prioritnom uplatňovaní zásady prevencie.
2.1.1. Počas povodňového manažmentu
(a) zlepšenie služby podávania správ a prognóz aj vo vzťahu k susedným štátom;
b) zvýšenie hodnoty používania a spoľahlivosti povodňových predpovedí;
(c) zvyšovanie povedomia o riziku povodní v ohrozenej populácii, zlepšovanie praktických poznatkov o riadení povodňových rizík a zlepšenie ich interakcie s povodňovými orgánmi a komponentmi integrovaného záchranného systému;
(d) zlepšenie synergií účastníkov protipovodňovej ochrany vrátane poskytovania včasných, kvalitných a aktuálnych informácií a zlepšenia komunikačných systémov;
(e) zlepšenie kapacity pracovníkov v oblasti vodného hospodárstva manažérov povodí, povodňových orgánov, integrovaných záchranných a núdzových riadiacich systémov na riešenie núdzových povodňových situácií;
(f) zlepšenie poskytovania aktuálnych informácií obyvateľstvu prostredníctvom povodní;
(g) zlepšenie dostupnosti informácií verejnosti o všetkých druhoch povodňových nebezpečenstiev vrátane špecifických miestnych hrozieb špecifických povodní.
2.1.2. Počas obdobia povodne
(a) zlepšenie pravidiel a podmienok poskytovania pomoci zo zdrojov verejného rozpočtu na opravu, rekonštrukciu alebo nahradenie majetku, ktorý je zjavne ovplyvnený záplavami, s cieľom urýchliť obnovenie základných funkcií na území;
b) spracovanie zásad jednotnej formy dokumentácie na hodnotenie povodní.
2.1.3 Prevencia pred záplavami
(a) zlepšiť legislatívne a hospodárske nástroje súvisiace s bezpečnosťou preventívnych opatrení;
(b) zlepšiť prevádzkové a informatívne časti povodňových plánov;
(c) poskytovať odbornú prípravu v povodňových situáciách zahŕňajúcich zraniteľné subjekty;
(d) podporovať poistenie povodňového rizika ako základný nástroj na ochranu hodnôt majetku;
(e) zlepšiť dokumentáciu o rozsahu povodní v zraniteľných oblastiach vrátane súvisiacej infraštruktúry o charakteristikách povodní, povodňových rizikách a ich riadení;
(f) znížiť činnosti v povodňových oblastiach, ktoré odrádzajú od odvodnenia a zvyšujú riziko povodní;
g) zabezpečiť účinné návrhy preventívnych protipovodňových opatrení na základe kvalitných podporných dokumentov a optimalizovať možnosti riešenia protipovodňovej ochrany s použitím analýzy rizík, analýzy nákladov a prínosov;
(h) pri navrhovaní preventívnych protipovodňových opatrení hľadať vhodnú kombináciu opatrení v krajine, ktoré zvyšujú prirodzené hromadenie a spomalenie vody na území, a technických opatrení ovplyvňujúcich toky a objemy povodňových vĺn;
i) používať poľnohospodárske a lesnícke metódy s cieľom zabrániť zhoršovaniu schopnosti zadržiavať pôdu a negatívnemu vplyvu na vodný režim krajiny; pripraviť a zaviesť primerané hospodárske nástroje,
(j) využívať dostupnú finančnú podporu z príslušných národných programov a finančných zdrojov Európskej únie na zlepšenie prevencie povodní na zraniteľných územiach;
(k) zlepšiť technický stav vodohospodárskych prác a ich prevádzku z hľadiska protipovodňovej ochrany;
l) zlepšiť a rozšíriť verejnú komunikáciu o všetkých aspektoch protipovodňovej prevencie;
m) podporovať zapojenie odborných inštitúcií príslušných oblastí do medzinárodnej spolupráce s cieľom zlepšiť protipovodňovú ochranu tak v rámci európskej spolupráce, ako aj v záujme účinného prenosu poznatkov;
(n) koordinuje plány protipovodňovej ochrany v rámci medzinárodných povodí.
2.2 Rámcové ciele v oblasti ochrany vody pred inými škodlivými účinkami vody (otázky sucha a erózie vody)
Postupne pripravte a prispôsobte plánovanú zmenu klímy vhodnými adaptačnými opatreniami a zredukujte negatívne dôsledky nadmernej erózie vody z odtoku povrchových vôd.
(a) vykonávať adaptačné opatrenia uvedené v národnom programe na zmiernenie zmeny klímy v Českej republike;
(b) zapojiť ostatné odvetvia hospodárstva a regióny do dlhodobých prognóz požiadaviek na vodu pri prispôsobovaní sa očakávanej zmene klímy;
(c) pripravuje návrhy legislatívnych opatrení na dosiahnutie súladu pri príprave plánov manažmentu povodia s riešením komplexných úprav na základe pôdy;
(d) uplatňovať koncepciu riadenia dažďovej vody v génoch odvodňovania mestských oblastí, ktoré umožňujú ich zadržiavanie, kanalizáciu a priame využívanie;
e) uplatňovať "dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav" a požiadavky noriem riadenia poľnohospodárskych podnikov týkajúcich sa ochrany životného prostredia s cieľom zvýšiť únik vody;
(f) vytvoriť vhodné programy výskumu a vývoja;
g) zabezpečiť obnovenie funkcií existujúcich vodných nádrží odstránením sedimentu;
h) zabezpečiť ochranu lokalít vhodných na umelé hromadenie povrchových vôd s cieľom kompenzovať vplyv zmeny klímy.
2.3 Opatrenia na ochranu pred povodňami a inými škodlivými účinkami vody
2.3.1 Účinné návrhy preventívnych protipovodňových opatrení na dosiahnutie vhodnej kombinácie opatrení v krajine, ktoré zvýšia spomalenie využívania prírodných vôd na území a technické opatrenia ovplyvňujúce povodňové toky. Pri navrhovaní opatrení proti povodniam staviame na hydromorfologickom mapovaní riečnej siete, na koncepčných štúdiách odvodňovacích podmienok a protipovodňových opatrení v integrovaných povodiach vrátane analýz faktorov ovplyvňujúcich eróziu a odlivové podmienky s určením oblastí a pôdy, ktoré sú zdrojom erózie a povrchového odvodňovania, a analýzy možných možností riešenia protipovodňovej ochrany vrátane analýzy nákladov a prínosov a analýzy rizík.
2.3.2. V roku 2007, pod vedením ministerstva životného prostredia, postupne spracovávať koncepciu prírody neďalekých protipovodňových opatrení vo vybraných prioritných oblastiach:
a) V hlavnej spádovej oblasti Labe
- povodie rieky Nežalka,
- povodie obce,
- Povodie.
b) V hlavnom povodí Odry
- Povodie Opavy.
c) V hlavnom povodia Moravy
- povodie rieky Bečva,
- Povodie Dyje,
- Povodie Svratky.
2.3.3. Do konca roka 2007 v rámci zodpovednosti ministerstva poľnohospodárstva a ministerstva životného prostredia definuje na základe koncepčných štúdií návrh osobitných opatrení v jednotlivých prioritných oblastiach:
a) V hlavnej spádovej oblasti Labe
- Komplex protipovodňových opatrení v Lužniciach a Nezářke
- Komplex protipovodňových opatrení v spodnej Vltave v sekcii Štějovice - Mělík
- Komplex protipovodňových opatrení v oblasti stredného Labe v sekcii Kolín - Mělík
- Anti-záplavové opatrenia v údolí vodného toku
- Komplex protipovodňových opatrení na území Dolného Labe v sekcii Štetín - Křisice - Hřensko
- Ochrana Českých Lípov a obcí v povodňovej oblasti Ploučnice vrátane protipovodňových opatrení v povodí Svitávka
- Komplex protipovodňových opatrení a ochrany obcí v oblasti sútoku Ohře a Labe.
b) V hlavnom povodí Odry
- Opatrenia proti povodniam pre obce v hornej Opave
- Anti-záplavové opatrenia v Liberecko-Jabloneckej aglomerácii.
c) V hlavnom povodia Moravy
- Protizáplavové opatrenia v Olomouci
- Ochranné opatrenia proti povodniam v Litovle
- protipovodňové opatrenia na území Uherského Hradiště a Starého Mesta
- Komplex protipovodňových opatrení v Dolnej Bečve a sútoku s Moraviou
- Rekonštrukcia suchých nádrží (copras) a regulovaná zaplavením pod vodnými dielami Nové Mlýny
- Zvýšiť zadržiavanie na sútoku Moravy a Dyje
- Kontrolované zaplavenie na území Kroměříža
- Kontrolované zaplavenie na území mešity.
Tieto opatrenia sa v podstate zamerajú v súlade s cieľmi operačného programu Životné prostredie na roky 2007 až 2013, programu rozvoja vidieka na roky 2007 až 2013 a programu Prevencia pred záplavami fázy II na roky 2007 až 2012. Po pozitívnom posúdení ich treba premietnuť do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia, premietnuť ich do územných plánov a začať s ich investičnou prípravou.
2.3.4. V plánoch oblastí manažmentu povodí by sa mali stanoviť prioritné opatrenia na predchádzanie povodniam s preukázateľným účinkom zníženia rizika povodní, ktoré by sa zabezpečili v pôsobnosti investora manažérmi povodí, manažérmi vodných tokov, okresmi a obcami. Bude to najmä:
a) opatrenia v prírode v tesnej blízkosti (prirodzené prelievanie, poldras, adaptácia okrajov na zastavaných územiach obcí);
(b) opatrenia na optimalizáciu krajinného vodného režimu, zvýšenie jeho zadržiavacej kapacity a ochranu pred eróziou vody (najmä revitalizácia nevhodných vodných tokov, nevhodné odvodňovanie a iné zásahy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú krajinný vodný režim, zníženie negatívnych účinkov na eróziu vody, zníženie negatívnych účinkov na odtok povrchovej vody - bezpečnostné pásy a odtoky, obnova zadržiavacích oblastí),
(c) technické opatrenia uvedené v podprogramoch ministerstva poľnohospodárstva (podpora protipovodňových opatrení so zachovaním, podpora protipovodňových opatrení pozdĺž vodných tokov, podpora zvýšenej bezpečnosti vodných diel),
d) platby bajtov v lesoch (§ 35 zákona č. 289 / 1995 Z. z., o lesoch a o zmene a doplnení a doplnení niektorých zákonov (zákon o lesoch), v znení zmien a doplnení.
2.3.5. Do konca roka 2008 dokončite vymedzenie povodňových oblastí pozdĺž významných vodných tokov zastavaných území, na zastavaných územiach podľa územnej dokumentácie, kde je to vhodné na iných územiach, s cieľom určiť rozsah potenciálne zraniteľných oblastí a následne zapracovať do plánov povodí riek.
2.3.6. Plány oblastí manažmentu povodí stanovia v spolupráci s krajmi územia, ktoré si vyžadujú ochranu pred povodňami z hľadiska významu, vrátane noriem ich ochrany a území na zmiernenie povodní.
2.3.7. Od roku 2008 do roku 2009 sa v spolupráci s univerzitami a inými odbornými inštitúciami vytvorí dlhodobý výskumný program týkajúci sa extrémnych hydrologických javov koordinovaným spôsobom od ministerstva životného prostredia po dohode s ministerstvom poľnohospodárstva a ministerstvom miestneho rozvoja.
2.3.8. Do 30. júna 2009 o zásade predbežnej opatrnosti aktualizovať existujúci systém územnej ochrany hydrologicky a morfologicky vhodných lokalít na hromadenie povrchových vôd z dlhodobého hľadiska ako jeden z adaptačných opatrení na očakávané klimatické zmeny počas nasledujúcich 50 až 100 rokov, čo môže viesť k zvýšenému výskytu extrémnych období sucha a povodňových situácií. Na tento účel zmeniť a doplniť Inštitút vodného zákona (Chránené oblasti hromadenia prírodných vôd) doplnením oblastí vhodných na umelú akumuláciu povrchových vôd so zriadením regulátorov územnej ochrany a povolením, aby tieto lokality boli vyhlásené vládnymi nariadeniami, ktoré budú účinné najneskôr do prijatia plánov manažmentu povodia. Pri príprave zoznamu lokalít vhodných na akumuláciu povrchových vôd sa zohľadňujú sociálno-ekonomické dôsledky územnej ochrany a diskusia s príslušnými regiónmi a obcami.
2.3.9. Ďalej rozvíjať, zlepšovať a modernizovať zariadenia informačných systémov na predpovedanie a oznamovanie povodní na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Využitie finančnej podpory z operačného programu Životné prostredie.
3. Ciele a opatrenia vo vodohospodárskych službách
V súlade s článkom 2 ods . 38 smernice 2000 / 60 / ES sa vodohospodárske služby považujú za vodohospodárske služby všetky činnosti, ktoré poskytujú domácnostiam , verejným inštitúciám alebo akejkoľvek hospodárskej činnosti:
a) zber, regenerácia, akumulácia, zber, úprava a distribúcia povrchových alebo podzemných vôd;
(b) odvodňovanie a čistenie odpadových vôd, po ktorých nasleduje vypúšťanie do povrchových vôd.
Osobitným cieľom je zabezpečiť plynulé zásobovanie obyvateľstva a ostatných užívateľov vody bezpečnou a kvalitnou vodou a efektívnu likvidáciu odpadových vôd bez negatívnych vplyvov na životné prostredie za sociálne prijateľné ceny.
3.1. Rámcové ciele vo vodných službách
3.1.1. V oblasti rozvoja a obnovy vodnej infraštruktúry
(a) zvýšiť počet ľudí napojených na verejné vodovody v súlade s cieľmi Protokolu o vode a zdraví a zabezpečiť prístup k pitnej vode pre všetkých, najmä s cieľom podporiť účasť obyvateľov na okraji miest a obcí a malých obcí vo verejnom vodovodnom potrubí;
(b) podporovať poskytovanie kvalitných zdrojov pitnej vody pre jednotlivé dodávky domácností, pre ktoré z technických alebo ekonomických dôvodov nie je možné pripojiť sa k plynovodu na verejné použitie;
(c) urýchliť obnovu poruchových a zastaraných sietí zásobovania vodou, čím sa znížia straty pitnej vody v sieťach zásobovania vodou pod 5 000 l/km/deň, z dlhodobého hľadiska na úroveň najrozvinutejších štátov Európskej únie, ako aj zníženie nehôd a súvisiace negatívne dôsledky, najmä pre mestskú infraštruktúru;
(d) zvýšiť počet osôb napojených na verejnú kanalizáciu.
3.1.2. S cieľom zlepšiť kvalitu a bezpečnosť vodohospodárskych služieb
(a) vytvoriť podmienky na povolené čistenie vody s cieľom umožniť spoľahlivé poskytovanie vodohospodárskych služieb tak, aby voda používaná na úpravu pitnej vody spĺňala požiadavky na jej kvalitu v súlade s dekrétom č. 428 / 2001 Z. z., ktorým sa vykonáva zákon č. 274 / 2001 Z. z. o vode a splaškových vodách určených na verejné použitie a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.
(b) zabezpečiť vysokú úroveň spoľahlivosti pri prevádzke vodohospodárskych prác na poskytovanie vodohospodárskych služieb vrátane ich bezpečnosti; EÚ L 347, 20.12.2013, s.
(c) podporovať prepojenie vodovodných potrubí do vodovodných systémov s kapacitou a kvalitnými vodnými zdrojmi;
d) obmedziť prípady nedodržania limitných hodnôt pre pitnú vodu (vyjadrených ako % nesúladu): pre vodovodné potrubia s viac ako 5000 obyvateľmi (až do 0,1% pre ukazovatele najnižšej hodnoty (NMH) a do 1,0% pre ukazovatele limitnej hodnoty (MH) pre vodovodné potrubia s najviac 5000 obyvateľmi (až 1,0% pre ukazovatele NMH až do 3,0% pre ukazovatele MH);
(e) zlepšiť systémy bezpečnosti vodohospodárskych služieb v núdzových a krízových situáciách;
(f) vytvoriť účinné regulačné nástroje pre verejnú správu s cieľom dosiahnuť spravodlivé vzťahy medzi poskytovateľmi a užívateľmi vodohospodárskych služieb.
3.1.3. V rámci uplatňovania zásady návratnosti nákladov na vodohospodárske služby
(a) v kontexte procesu plánovania - ekonomickej analýzy na posúdenie súčasného uplatňovania zásady "znečisťovateľ-užívateľ" a navrhnutie vhodných úprav;
(b) usilovať sa o dlhodobé udržateľné fungovanie infraštruktúry založenej na vode, čo podmieňuje poskytovanie služieb založených na vode.
3.1.4. Plánovanie a rozvoj vody a kanalizácia
Do konca roka 2007 pripravíme plán rozvoja vodohospodárstva a kanalizácie Českej republiky ako základ plánov povodí.
3.2. Opatrenia vo vodnom hospodárstve
3.2.1. V plánoch manažmentu povodia sa určia prioritné projekty na zlepšenie kvality dodávanej pitnej vody a zabezpečenie dodávok pitnej vody obyvateľstvu, aby tieto projekty spĺňali ciele grantových titulov a vymedzených finančných zdrojov v operačnom programe Životné prostredie, programe rozvoja vidieka na roky 2007 - 2013 a programe ministerstva poľnohospodárstva.
3.2.2 V programoch opatrení týkajúcich sa plánov manažmentu povodí sa uplatňujú opatrenia týkajúce sa pitia, ktoré sú vymedzené v plánoch na zlepšenie kvality surovej vody, na miesta využívajúce vodné zdroje s nevyhovujúcou kvalitou povrchových vôd.
3.2.3. Pri aktualizácii plánov zásobovania vodou a kanalizácie územia regiónov sa zohľadňujú príslušné opatrenia obsiahnuté v schválených plánoch manažmentu povodia týkajúcich sa požiadaviek na vodohospodárske služby a ochranu vody. Pri vypracúvaní plánov rozvoja vôd a odpadových vôd sa ďalšie zameranie zameriava najmä na zabezpečenie týchto cieľov:
(a) zlepšenie kvality dodávanej pitnej vody;
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vládny dekrét č. 262 / 2007 Z. z. o vyhlásení záväznej časti plánu hlavných povodí Českej republiky |
|---|---|
| Typ predpisu | Nariadenie |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 23.10.2007 |
|---|---|
| Účinnosť od | 23.10.2007 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0