Zákon č. 82 / 1968 Zb.
Zákon o súdnej obnove
Platný
Účinnosť od 01.08.1968
82
Zákon
z 25. júna 1968
o obnove súdnictva
Odčinenie nespravodlivosti, ku ktorej došlo v minulosti porušením zákonnosti trestného súdnictva, je predpokladom obnovenia všeobecnej a úplnej dôvery v socialistickú zákonnosť a spravodlivosť. Predovšetkým sa musí naliehavo poskytnúť úplná rehabilitácia občanov, ktorí boli odsúdení a potrestaní za škodcov socializmu, aj keď neboli vinní z trestnej činnosti v záujme socialistickej spoločnosti.
Akty revolučnej zákonnosti však nemožno odstrániť, socialistický právny štát oslabil alebo dokonca popieral. Rehabilitácia sa nemôže týkať nepriateľov socialistickej výstavby, ktorí porušili platné zákony a boli právom potrestaní trestnými činmi proti republike alebo iným trestným činom.
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky rozhodlo o tomto zákone, že poskytne vhodný právny základ pre rýchlu rehabilitáciu podľa týchto zásad:
Účel zákona
Účelom tohto zákona je umožniť rýchle preskúmanie prípadov neoprávnene odsúdených osôb v trestnom konaní, priamo odstrániť zo zákona určité nadmerné ťažkosti pri používaní represií, zabezpečiť neoprávnene odsúdené osoby v rámci sociálnej rehabilitácie a primeranú materiálnu náhradu a vyvodiť z nezákonných zistení dôsledky pre osoby, ktoré sa na nich zúčastňujú.
Postup preskúmania
Rozsah skúmaných prípadov
Podľa tohto oddielu súdne rozsudky v trestných veciach, v ktorých sa vo veci samej o trestných činoch podľa hlavy I osobitného zákona o trestných činoch alebo podobných trestných činoch, ktoré boli predtým v platnosti, preskúmavajú na prvom stupni
a) Najvyšší súd,
b) bývalý Štátny súd zriadený zákonom č. 232 / 1948 Zb.,
c) regionálny súd alebo vyšší vojenský súd podľa § 13 ods. 1 a § 20 trestného poriadku (zákon č. 87 / 1950 Zb. v znení zákona č. 67 / 1952 Zb.) v období od 1.1.1953 do 31.12.1956.
Súdy vykonávajúce revízne konania
(1) Postupy preskúmania vykonávajú na prvom stupni osobitné komory regionálnych a vyšších vojenských súdov, na druhom stupni osobitné komory najvyššieho súdu.
(2) Rozsudky v prípadoch regionálneho súdu skúma osobitná komora regionálneho súdu, rozsudky vo veciach vyššieho vojenského súdu osobitnou komorou vyššieho vojenského súdu, ktorá prijala rozhodnutie v prvom stupni. Ak tento súd už neexistuje, rozhodne o tom osobitný senát zriadený regionálnym alebo vyšším vojenským súdom, v ktorého obvode mal súd svoje sídlo.
(3) Rozsudky v prípadoch bývalého štátneho súdu a rozsudky Najvyššieho súdu ako súdu prvého stupňa skúma osobitná komora regionálneho súdu a v prípade, že je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov, osobitná komora vyššieho vojenského súdu, ktorá by bola oprávnená v súlade s platnými ustanoveniami pre daný prípad, alebo by podliehala nižšiemu súdu, ktorý by bol príslušný vo veci podľa súčasných pravidiel.
Začatie konania
(1) Konanie sa začína na návrh odporcu, jeho príbuzných v priamej generácii, jeho súrodencov, adoptívcu, adoptívneho muža, manžela alebo iného. Ak je odsúdená osoba zbavená právnej spôsobilosti alebo je obmedzená na právnu spôsobilosť, jej právny zástupca môže predložiť aj návrh, a to aj proti vôli odsúdenej osoby.
(2) Žalobca môže tiež podať návrh.
(3) Osoba, ktorá podáva návrh, ju môže stiahnuť prostredníctvom výslovného vyhlásenia, až kým súd neprijme konečné pojednávanie. Žiadosť, ktorú podala iná oprávnená osoba, sa môže stiahnuť len s výslovným súhlasom odporcu.
(4) Ak súd zo svojej úradnej činnosti zistí, že okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť návrh na začatie konania, sú také, aby o tom informoval žalovaného, a ak to nie je možné, druhú osobu, ktorá je oprávnená podať návrh, ale vždy prokurátora.
Lehota na predloženie žiadosti
Žiadosť sa môže podať najneskôr do jedného roka od dátumu uplatňovania tohto aktu.
Vymáhanie
(1) Ak oprávnená osoba zo závažných dôvodov stratí lehotu na podanie návrhu na začatie konania, môže požiadať o vrátenie do jedného mesiaca od neexistencie prekážky, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa uplatnenia tohto zákona.
(2) Osobitná komora, ktorej sa má vykonať preskúmanie, rozhodne o vymáhaní lehoty.
Spôsob hospodárenia
Osobitná komora v zásade rozhoduje na verejnom zasadnutí. Na súkromnom zasadnutí možno zamietnuť žiadosť predloženú neskorou alebo neoprávnenou osobou vo veci, na ktorú sa nevzťahuje zákon, alebo opakovanú žiadosť v prípade, ktorý už bol preskúmaný podľa tohto oddielu.
Účasť prokurátora
Účasť prokurátora je povinná na verejných aj súkromných zasadnutiach.
Účasť advokáta
(1) Na verejnom zasadnutí musí byť žalovaná žalovaná.
(2) Náklady na obhajobu znáša štát,
a) ak sa zistí, že návrh je aspoň čiastočne odôvodnený;
b) bez ohľadu na výsledok konania, ak sa konanie začalo na návrh prokurátora.
Prítomnosť odporcu na verejnom zasadnutí
Verejné stretnutie, o ktorom bol odporca riadne informovaný, sa môže uskutočniť v jeho neprítomnosti za predpokladu, že o veci možno spoľahlivo rozhodnúť bez jeho účasti. Ak odporca nemôže vydať oznámenie o verejnom zasadnutí, stačí ho doručiť advokátovi.
Preskúmanie potrebných skutočností
Ak je potrebné vopred objasniť niektoré skutočnosti týkajúce sa rozhodnutia, predseda komory požiada o potrebné vyšetrovanie prokuratúry alebo národného bezpečnostného zboru, ako aj rôznych aktov malej závažnosti, iné orgány; vyšetrovanie však môže vykonať sám alebo ho môže delegovať na člena komory.
Rozhodnutie komory
(1) Ak Jednotná rada v postupe preskúmania zistí, že:
a) procesné pravidlá boli značne porušené v predchádzajúcom konaní a táto chyba má za následok podstatnú chybu rozhodnutia;
(b) rozhodnutie bolo prijaté na základe nesprávnych zistení, a preto je fakticky nesprávne;
(c) akt bol posúdený v rozpore so zákonom;
(d) druh sankcie alebo sankcie bol uložený v takej oblasti, ktorá nemôže byť uložená zákonom;
úplne alebo čiastočne zrušiť rozhodnutie, v ktorom je chybné, a rozhodnúť sa vo veci rozsudkom.
(2) Ak senát zistí, že preskúmavaný rozsudok je chybný, trestný čin bol spáchaný podľa práva, ktoré bolo predtým v platnosti, a odsúdenie za tento čin je sťažené ustanoveniami § 16 ods. 1 alebo § 65 trestného zákona č. 140 / 1961 Zb., konanie sa skončí. Takéto pozastavenie má rovnaký účinok na posúdenie práva na náhradu škody ako pozastavenie podľa § 11 ods. 1 písm. a) trestného poriadku č. 141 / 1961 Z. z.
(3) Nedôvodný návrh sa zamieta uznesením.
(1) V novom rozhodnutí nemôže byť žalovaná potrestaná prísnejšie ako rozhodnutie, ktoré mu bolo uložené v pôvodnom rozhodnutí.
(2) Ak dôvod, pre ktorý súd rozhodol v prospech odporcu, zvýhodní iného odporcu, komora vždy rozhodne v jeho prospech.
Recenzia nezasahuje do smrti obžalovaného. Obžaloba nemôže byť zastavená po zrušení napadnutého rozsudku, pretože odporca zomrel.
Osobitné ustanovenia o premlčacích lehotách
Ak bol napadnutý rozsudok zrušený ako chybný, lehota od jeho právneho orgánu k právnej právomoci rozhodnutia o zrušení sa do premlčacej lehoty nezapočítava.
Odvolania
(1) Odvolanie proti rozsudku je prípustné, o ktorom rozhodne osobitná komora Najvyššieho súdu v súlade s ustanoveniami hlavy 16.
(2) Uznesenie, ktorým sa zamieta žiadosť o začatie postupu preskúmania a uznesenie podľa článku 15 ods. 2, 3, je predmetom sťažnosti, o ktorej rozhodne osobitná komora najvyššieho súdu v súlade s hlavou 7 trestného zákonníka.
Povinnosť nahradiť trovy konania o preskúmaní
(1) Ak bola žiadosť o začatie konania o preskúmanie zamietnutá, žiadateľ je povinný uhradiť štátu náklady spojené so žiadosťou, konkrétne paušálnu sumu.
(2) Ak bola žiadosť o začatie konania o preskúmanie stiahnutá, predseda komory rozhodne, či je odvolateľ povinný vrátiť štátu trovy konania.
(3) Povinnosť nahradiť trovy konania uvedená v predchádzajúcich odsekoch nemá vplyv na prokurátora.
Zrušenie rozhodnutia zákonom
Podľa zákona sú neplatné:
a) rozhodnutie, ktoré má Komisia podľa článku 3 ods. 1 zákona č. 247/1948 Z. z. prideliť do núteného pracovného tábora, pokiaľ predchádzajúci trest už jasne nenaznačil, že to bola osoba pracujúca s ochranným alebo nebezpečným cudzím majetkom;
b) rozsudky vydané v rokoch 1.8.1950 až 31.12.1956 podmienečnou komisiou, ktoré boli odsúdené po výkone trestu odňatia slobody na súde, vstúpili do núteného pracovného tábora alebo do dočasnej inštitúcie;
c) vo vyhlásení o prekročení výšky trestu rozsudku vydaného v rokoch 1.8.1950 až 31.12.1953 národnými výbormi za predpokladu, že rozsudok uložený nimi za trestný čin podľa trestného poriadku č. 88 / 1950 Z. z. na základe § 12 ods. 3 tohto zákona je horná hranica sadzby stanovenej pre daný trestný čin v osobitnej časti zákona.
(1) Súd rozhodne, či je rozhodnutie neplatné na návrh, ktorý môžu podať osoby uvedené v článku 5 ods. 1 a 2.
(2) Návrh sa musí predložiť do jedného roka od účinnosti zákona. *)
(1) Pre konanie podľa § 22.
(2) Rozhodnutie o schválení žiadosti sa môže prijať aj na súkromnom zasadnutí.
Vymazanie odsúdenia zákonom
(1) Zákonom sa vylučuje odsúdenie osôb odsúdených za trestné činy podľa § 133, 135 a 136 trestného zákona č. 86 / 1950 Z. z. o fungovaní ich poľnohospodárskeho alebo obchodného podniku.
(2) výrok zákona sa vypúšťa vo veciach uvedených v odseku 1 z výrokovej časti rozsudku o prepadnutí majetku, ktorým môže byť osobný majetok alebo osobné použitie.
Kompenzácia
(1) Žiadosť o náhradu zahŕňa:
(a) náhrada za stratu príjmu za obdobie zadržania a výkonu trestu odňatia slobody alebo za obdobie pobytu v nútenom pracovnom tábore alebo dočasnej inštitúcii; náhrada za stratu príjmu nepresiahne 20 000 Kč ročne;
b) náhrada škody na majetku spôsobenej poškodením zdravia vyplývajúcou zo zablokovania, výkonu trestu alebo pobytu v nútenom pracovnom tábore alebo v dočasnom zariadení; pokiaľ ide o metódu a rozsah náhrady, uplatňujú sa ustanovenia občianskeho zákonníka; sumy, ktorými bola vyplatená náhrada podľa iných ustanovení, sa pripíšu na takúto náhradu; priemerné príjmy znamenajú príjmy v období pred začatím trestného stíhania;
c) náhradu nákladov na zaplatené trestné konanie a náklady na zadržanie a výkon trestu;
d) náhradu nákladov vynaložených na obhajobu v pôvodnom trestnom konaní;
e) náhradu zaplatenej peňažnej pokuty alebo sumu zrážok z odmeny za prácu pri vykonávaní sankcie za nápravné opatrenie;
(f) vrátenie tovaru alebo majetku, ak bola uložená sankcia za prepadnutie alebo sankcia za prepadnutie; Ak vymáhanie nie je možné alebo vhodné, vec sa nahradí peniazmi; náhrada zodpovedajúca skutočnej škode na inom hnuteľnom tovare sa poskytne za tovar, ktorý môže byť vo vlastníctve jeden druhého; Náhrada nehnuteľného majetku sa riadi ustanoveniami o náhradách vyvlastnenia. Nehnuteľnosti, ktoré nemožno vlastniť alebo používať osobne, nemusia byť vymáhané alebo odškodnené.
(2) Úplné vrátenie sa poskytne len vtedy, ak bol odporca úplne oslobodený. Ak dôjde len k čiastočnej zmene, náhrada sa poskytne len vzhľadom na rozdiel medzi sankciami uloženými podľa pôvodného rozsudku a sankciami uloženými v novom konaní.
(3) Náhrada sa poskytuje aj v prípadoch, keď je rozhodnutie zrušené zákonom. V prípadoch uvedených v § 22 písm. c) sa náhrada poskytuje len na obdobie, počas ktorého trest odňatia slobody prekročil hornú hranicu sadzby stanovenej pre príslušný trestný čin v osobitnej časti správneho trestného zákona č. 88 / 1950 Z. z.
(1) Na účely dôchodkového poistenia sa trvanie zaistenia a výkon trestu odňatia slobody občanovi, ktorý bol podľa tohto zákona úplne oslobodený, považujú za obdobie pokračujúceho zamestnania (práce), ktoré občan zastával pred prijatím do väzby (zachovávanie), pokiaľ sa takéto obdobie nepovažuje za obdobie zamestnania podľa pravidiel sociálneho zabezpečenia. Rovnakým spôsobom sa časť doby trestu, za ktorú bol trest neoprávnene vykonaný, posudzuje, ak sa podľa tohto zákona odsudzujúci rozsudok len čiastočne zruší.
(2) Ak v čase protiprávneho výkonu trestu občan vykonal prácu, ktorá by odôvodňovala zaradenie zamestnania do prvej (II) pracovnej kategórie, výkon takejto práce sa považuje za výkon zamestnania v prvej (II) pracovnej kategórii.
(3) Odsek 1 sa uplatňuje mutatis mutandis na výpočet obdobia, počas ktorého v dôsledku výkonu trestu občan nebol schopný pracovať po prepustení (zamestnaní); výpočet priemerného mesačného príjmu (mzdy) sa v tom čase nezohľadňuje, a ak je to pre občana výhodnejšie, ani obdobie, počas ktorého nebol schopný vykonávať svoje predchádzajúce zamestnanie (zamestnanie).
(4) Odsek 53 ods. 1 poslednej vety zákona č. 101 / 1964 Z. z. a § 91 ods. 1 poslednej vety zákona č. 103 / 1964 Z. z. sa nevzťahujú na vyplatenie nesprávne meranej dávky v dôsledku zadržania alebo výkonu trestu.
(5) Trvanie zadržania, výkon trestu, obdobie pobytu v nútenom pracovnom tábore alebo v dočasnej inštitúcii, alebo obdobie, počas ktorého občan nebol schopný v dôsledku výkonu trestu pokračovať v zamestnaní (zamestnaní) po prepustení, sa počíta za trvanie zamestnania a práv na nemocenské poistenie.
Ak poškodená osoba zomrela, má nárok na náhradu škody, ak im poskytla alebo bola povinná poskytnúť výživné v čase, keď bola vo väzbe alebo pri výkone trestu odňatia slobody alebo v nútenom pracovnom tábore alebo v dočasnom zariadení, v rozsahu, v akom vynechala výživné.
(1) Náhrada nepresahujúca 20 000 Kč sa vypláca v hotovosti.
(2) V prípade náhrad presahujúcich túto sumu sa 20% poskytnutej náhrady vyplatí, ale nie menej ako 20 000 Kč v hotovosti, zvyšok úročených štátnych dlhopisov splatných najneskôr do 10 rokov.
(3) Na vykonávanie ustanovení odseku 2 nariadenia vláda vydá najmä rozsah emisie štátnych dlhopisov, ich podmienky a sadzbu odmeny.
(1) Žiadosť o náhradu škody podľa § 27, ak k rehabilitácii došlo pred dátumom začatia uplatňovania tohto aktu, by sa mala uplatniť do jedného roka od uplatnenia práva, inak nároky zaniknú.
(2) V tom istom období sa musí uplatniť právo na vrátenie alebo prípadne vrátenie majetku uvedeného v článku 26 ods. 2 a právo dedičov (článok 30), ak k rehabilitácii a smrti došlo pred uplatnením tohto zákona.
Zodpovednosť pracovníkov, ktorí vo veci samej porušili svoje povinnosti hrubým spôsobom
Tresty osôb za trestné činy, ktorými tieto osoby spôsobili alebo prispeli k zákonnosti opravenej týmto zákonom a ktoré neboli v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona premlčané, neprestávajú existovať obmedzením pred 1. januárom 1973.
Vypovedanie alebo zrušenie
(1) Ten, u ktorého sa zistilo, že stratil potrebnú dôveru na pracovné miesto v štátnom orgáne alebo vo verejnom úrade, ktoré v súčasnosti má, môže byť z tohto dôvodu prepustený z funkcie, oznámiť mu pracovný pomer a ak ide o pracovníka, na ktorého sa nevzťahujú ustanovenia zákonníka práce o ukončení zamestnania, zamestnania alebo zamestnania. Článok 46 ods. 2 zákonníka práce sa však nevzťahuje na vyhlásenie z tohto dôvodu.
(2) Zamestnanec, ktorého zodpovednosť sa skúma, môže byť oslobodený od práce počas trvania konania pred výborom pre preskúmanie, ak by jeho ďalší pobyt v práci ohrozil významný verejný záujem. Pravidlá disciplinárneho konania sa uplatňujú mutatis mutandis na postavenie oslobodeného pracovníka.
Pátracie a riadiace výbory
Ak posúdenie zodpovednosti pracovníka na oddelení, v ktorom je na tento účel zriadený osobitný vyšetrovací výbor, organizácia môže prijať opatrenia ustanovené v odseku 35 len na základe konečného rozhodnutia tejto komisie.
(1) Vyhľadávací výbor začne rokovania o návrhu vedúceho organizácie, v ktorej pracovník pôsobí. Koná a koná v kolégiu zloženej z troch členov.
(2) Zamestnancovi, ktorého zodpovednosť sa skúma, by malo byť vždy umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré ho vinia.
(3) Po vykonaní konania Komisia rozhodne, či pracovník hrubo porušil svoje povinnosti alebo v prípade potreby spáchal iný značne chybný skutok a či vzhľadom na povahu zistených nedostatkov môže naďalej vykonávať funkciu alebo funkciu, na ktorej je v súčasnosti prítomný.
(1) Sťažnosť je prípustná proti rozhodnutiam komisie pre preskúmanie; môže do 15 dní od prijatia rozhodnutia podať pracovník dotknutý rozhodnutím a vedúci organizácie, ktorá začala konanie.
(2) O sťažnosti rozhodne Komisia zriadená národným zhromaždením. Jej rozhodnutie je konečné.
(1) Opatrenia potrebné na odvolanie z funkcie alebo ukončenie pracovného pomeru prijme vedúci organizácie, ktorej sa pracovník zúčastňuje, na základe rozhodnutia Revízneho výboru.
(2) Súd prvého stupňa je viazaný stanoviskom Výboru pre preskúmanie k existencii dôvodov na oznámenie v sporoch týkajúcich sa zrušenia oznámenia.
(1) S cieľom posúdiť zodpovednosť zamestnancov zapojených do prípravy alebo diskusie o prípade ako členov Národného bezpečnostného zboru ako prokurátorov alebo vyšetrovateľov prokuratúry ako úradníkov ministerstva spravodlivosti (delegátov) alebo ako úradníkov pri výkone väzby a trestu odňatia slobody zriadi minister vnútra, generálny prokurátor, minister spravodlivosti a delegát Slovenskej rady pre národnú justíciu vyšetrovací výbor.
(2) V prípade potreby je možné zriadiť aj výbory pre preskúmanie v iných ústredných a slovenských národných orgánoch.
Posúdenie zodpovednosti sudcov
(1) Zodpovednosť pracovníkov konajúcich ako sudcovia vo veci samej posúdi osobitný disciplinárny výbor zložený zo sudcov zvolených národným zhromaždením.
(2) V prípade pracovníkov, ktorí stále slúžia ako sudcovia, podáva návrh na začatie konania minister spravodlivosti a sudcovia pôsobiaci na slovenských súdoch, zástupca SNR pre spravodlivosť. Na základe rozhodnutia osobitného disciplinárneho výboru tiež navrhujú príslušnému orgánu odvolanie z funkcie sudcu.
(3) Ustanovenia o zúčtovacích výboroch sa uplatňujú mutatis mutandis na konania a rozhodnutia osobitného disciplinárneho výboru a na právo podať sťažnosť proti jeho rozhodnutiu.
Oznamovacia povinnosť
(1) Osobitné komory vykonávajúce postup preskúmania stanovený v oddiele 2 tohto aktu upozorňujú na svoje zistenia týkajúce sa účasti na vytváraní nezákonnosti riadiacej organizácie, ktorej sa upozornenie týka. Sudcovia upozornia ministra spravodlivosti a prípadne úradníka SNR pre spravodlivosť.
(2) Ak v rámci postupu preskúmania osobitná komora zistí skutočnosti naznačujúce, že trestný čin bol spáchaný nezákonným činom, informuje o tom prokurátora.
Záverečné a prechodné ustanovenia
Návrhy na obnovenie konania a sťažnosti na porušenia v súvislosti s prípadmi uvedenými v odseku 2, o ktorých sa nerozhodlo pred nadobudnutím účinnosti tohto aktu, sa predložia príslušnej osobitnej komore na preskúmanie podľa oddielu 2 tohto aktu. To isté platí pre nevybavené sťažnosti týkajúce sa sťažností na porušenie právnych predpisov, ak pochádzajú od osôb oprávnených podľa oddielu 5 navrhnúť začatie postupu preskúmania.
Postup preskúmania vo veciach uvedených v odseku 2 nevylučuje skutočnosť, že Najvyšší súd už preskúmal prípad sťažnosti na porušenie práva.
(1) Ak sa v konaní podľa tohto zákona alebo na základe sťažnosti na opravu alebo porušenie právnych predpisov zrušil trestnoprávny rozsudok, na základe ktorého bol zákon vydaný v občianskoprávnom konaní, žiadosť o obnovu v občianskoprávnom konaní sa môže podať po uplynutí lehoty uvedenej v článku 230 ods. 2 občianskeho zákonníka (zákon č. 99 / 1963 Zb.).
(2) Ak bol trestný rozsudok zrušený pred dátumom uplatňovania tohto zákona, trojmesačná lehota stanovená v § 230 ods. 1 občianskeho zákonníka sa vypočíta odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
Ak tento právny poriadok nemá osobitné ustanovenia, ustanovenia trestnoprávnych pravidiel sa uplatňujú mutatis mutandis.
Tento akt nadobúda účinnosť 1. augusta 1968.
Sloboda v. r.
Srkovský v. r.
Ing. Cernik v. r.
*) Zákon č. 82 / 1968 Zb. o súdnej rehabilitácii nadobudol účinnosť 1. augusta 1968.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Zákon č. 82 / 1968 Zb. o súdnej rehabilitácii |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 28.06.1968 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.08.1968 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0